Rada by som ti osvetlila „ludsky“ ako tvoje telo reaguje a funguje v pôrode..
Maternica/deloha je parasympatický orgán v tvojom tele. Úlohou tohto svalu je prostredníctvom vln ktoré tvorí vysúvať dieťatko z tvojho tela von. Parasympatický sval nieje sval vôlový, je stal stavový. Jeho aktivita /výkonosť je priamo závislá na tvojom vnútornom stave a bytia v prítomnosti, nie v mysli. O čom ťa informuje vzdialenosť pôrodných vĺn je tvoja prítomnosť v procese. To znamená, ak sú od seba vlny od seba vzdialené napr: 10 min tak 9 min a 59 si na „niečo myslela“ , rozmýšlala, niečo robila čo nesúvisí s pôrodom a keď sa zprítomníš okamžite tento sval reaguje tým, že začne pracovať. Tvoja pozornosť v mysli zastaví aktivitu svalu maternice/delohy. Akonáhle si vedomím v pôrode prítomná vlny pracujú takmer neustále s ohladom i na polohu diaťatka ktoré sa medzitým v priestore aktívnejm maternice/delohy ukladá do prirodzenej polohy. Krčok maternice/delohy sa pri jej aktivite ztenšuje a rozširuje. Aby si mala predstavu čo sa deje je to ako keď si naťahuješ silonky na nohy. Z každým pohybom pri rozťahovaní siloniek sa mení aj ich pôvodná štruktúra a rozťahujú sa. Vln vychádzajú z krčka maternice/delohy a prechádzajú celou maternicou. Krčok sa ztenšuje a telom maternice prechádza prostredníctvom vln ktoré posúvajú dieťatko z tela. Ak tento proces už dokážeš z opisu vnímať a predstaviť si je ti jasné, že pôrod nieje o bolesti a niekolkohodinovom vydržaní ale o tvojej schopnosti tela a tvojho prístupu k tomu ako k pôrodu „postavíš“.
Pôrodné bolesti informujú ženu o jej vnútornom stave neprijatia, resp. odporu na ktoré reaguje telo a brušné svaly/vôlove tenziou. To znamená, maternica/deloha ktorej aktivita sa zpustí začatím pôrodu pracuje v obmedzenom priestore. Pôrodné vlny ktoré je možno pri ich plnej aktivite a stave prijatia cítiť ako sexuálnu „rozkoš“ v uzatvorenom a stiesnenom priestore narážajú do svalov a tento stav je citlivý až bolestivý. Ak žena cíti bolesť častokrát prirodzene, nevedome prejde do stavu vydržania a prežitia. Bolesť predýchává lebo nevie „čo má robiť a nerozumie tomu, o čom ju telo informuje. Ako náhle sa zmení jej vnútorný stav na Prijatie a rozhodne sa vedome sa Uvolniť okamžite sa mení prostredie tela a pôrod plynie prirodzene tak ako má, teda ako môže.
Pôrodný systém v našom tele je ženský orgán maternica/deloha ktorá funguje prirodzene, bez námahy a úsilia, za podmienok ktoré sú v súlade s jej povahou. Preto nieje možné dieťa vytlačiť a tlačenie je deštruktívne. Hrozí možnosť poškodenia tvojho tela i dieťaťa. Žena ktorá v pôrode tlačí, je stiahnutá t.j. maternica/deloha i s dieťatkom je stiesnená a do toho vytvára tlak ktorému vystavuje i svoje dieťa. Takýto prístup nesie zo sebou mnohé riziká poškodenia nielen seba ale i dieťaťa. Asnáď raz zmeráme atmosferický tlak ktorý je žena schopná vo svojom tele vytvoriť a uveríme. Pochopíme ako sme k následkom ktorým po pôrode čelíme prišli a poučíme sa.
Pôrodný proces je posvätný proces kedy má možnosť žena vstúpiť skrze seba a svoje telo do priestoru Vedomia a absolútnej prítomnosti. Je to láska nie strach ktorou sa máme nechať viesť a svoju vnútornú silu použiť vtedy ak čelíme strachu. Strach pramení z myšlienky. Žena je stelesnením a prejav lásky. Žena je tá ktorá sa rozhoduje čomu Uverí. Dovera v seba a svoje cítenie je volbou v priamy prospech seba a dieťatka nielen v porode. Porod je zkúška ženy a obraz toho čomu Verí ona sama.
Pôrod Doma versus Pôrodnica
Na začiatku je potrebné si Uvedomiť, že máš možnosť volby. Pôrody doma nie sú zakázané ani to nieje z legislatívneho hladiska možné. Prečo? Vráťme sa trochu do história pôrodníctva v našej krajine vtedajšiemu ČeskoSlovensku. V roku 1949 sa začalo centralizovať pôrodníctvo. Z akého dôvodu presne neviem ale pravdepodobne pramenil v tej dobe s evolúciou vedy a výzkumu v oblasti ľudského tela a zdravia človeka. Pôrod je fyziologicý proces tela ženy a súvisí so zdravím a zároveň taktiež s možnosťou smrti, sa stal súčasťou zdravotníctva. Za týmto rozhodnutím stála vláda obsadená mužmi. Muž je človek ktorý nikdy fyziologický pôrod nezažil na vlastnej koži a nemôže, to je výsada nás žien a nášho tela a preto jeho vedomosti sú obmedzené a v rozsahu akom mužovi náleží teda na rozumovej úrovni. Z centralizácie pôrodníctva sa stal NÁVYK a žena z pocitu bezmoci a strachu odovzdala zodpovednosť za pôrod do rúk mužom, lekárom. Nie nadarmo sa zaužíval pojem, porodil ma doktor. V tej dobe sa však nevedelo o človeku a tele to čo sa vie už v dnešnej dobe. Pôrodnice stále máme a nakolko sú súčasťou systému ovládaného mužmi, posúva sa veľmi pomaly. Je to jednoduché, keď niečomu rozumieš teoreticky a nemáš vlastné zkúsenosti, ktorým nerozumieš, nemáš čo meniť. Zmena prichádza v podobe ženy a jej vedomia. Na základe deštrukčných zkúseností a tlaku žien ktoré sa pôrodu venujú, študujú a teda takzvane „môžu“ predkladajú argumenty a tým tlačia na zmenu systému. Na základe výskumov a štúdií poukazujú na zastaralosť a bezohladnosť systému v ktorom si na základe nevedomosti o pôrode a zlyhania máme vychytať chyby a poučiť sa. Systém sa zjemňuje (velmi pomaly aj napriek tomu aké informácie sú v súčasnej dobe už platné) a berie v ohľad nefunkčnosť určitých zásahoch do prirodzene plynúceho pôrodu, stavia bazény, kupuje gauče, prerába izby tak aby sa žena cítila, že je doma a tým sa snaží ženu udržať stále v systéme a nevedomí seba samej, bezmocnosti v pôrode. Nič sa nemení na fakte, že za pôrodné komplikácie ktoré vznikajú tým, že žena miesto toho aby venovala pozornosť tomu, že rodí a rodila, presúva sa do pôrodnice kde čelí ďalšiemu zdržovaniu pôrodu a teda logicky zásahom do prirodzene plynúceho procesu vrátane popôrodných následkov za ktoré je prirodzene zodpovedná žena. V tomto je systém bezohladný voči človeku ako ludskej bytosti ktoré má svoje práva, slobodu, svoje pocity, emócie a zodpovednosť za stav človeka nepreberá, je to systém a v ňom sa nachádzajú ľudia so všakovakým prístupom a postojom k pôrodu a rodiacej žene. Z histórie ľudsta je možné vnímať ďalší faktor k úvahe a to je postavenie a postoj mužov k ženám v spoločnosti. Globálny vývoj spoločnosti kedy sme sa my ženy naučili osvojiť si mužskú energiu a naučili sa svoje práva na život vyjadrovať a presadzovať silou argumentov na rozumovej úrovni aby to muž pochopil, a deje sa neustále. Hladáme spôsoby a učíme sa komunikovať na úrovni citov a porozumenia si vzájomne v tejto oblasti, lebo rozum rozumie a srdce cíti spojenie. V súčastnosti majú stále muži tendenciu a akoby právo (to myslí si ich ego) určovať smer a vývoj pôrodu celoplošne. V pôrodníctve, zdravotníctve je od centralizácie mužmi ustanovený a definovaný pojem prekotný pôrod. Priebeh pôrodu, ktorý je tak rýchly že sa žena nestihne presunúť do pôrodnice aby bola pod zdravotným dohľadom a kontrolou. A tu sa z neznalosti a nevedomia muža o pôrode prirodzene vytvoril priestor i v zákone na základe ktorého nieje možné pôrody doma zakázať. A my máme prekotný pôrod. Medzičasom sa otvorili hranice a my ženy sme začali rozhliadať a čerpať informácie o pôrode od iných žien z iných krajín. V súčastnosti sa stále odohráva “ boj“ , vyčerpávajúce dokazovanie toho, že v iných krajinách tzv vyspelých krajinách je možnosť porodiť dieťa doma a štát/systém rešpektuje a podporuje tento spôsob a volbu ženy. Uznala kompetencie zdravotníka v podobe pôrodnej asistentky a žena je vo svojej volbe podporovaná. U nás sa v tomto smere stále a už niekolko rokov odohráva žabomyšia , na ktorej ďaleko v úzadí stojí rodiaca žena a jej práva. O To čo je možnosť vnímať z ich prejavu je postoj k tomuto posvatnému procesu ktorý sa pre nás stal za tú dobu stal rizikovým zdravotným stavom ktorý potrebuje pravidelný dohľad s vysokou mierou komplikácií a následkov. Sem sme sa dopracovali. Do tohto stavu vnímania pôrodu. Prečo je v mojích očiach vojna žabomyšia? Pretože v konečnom dôsledku záleží na žene samotnej a jej rozhodnutí. Ak si je vedomá toho, že pôrod je dôležitou súčasťou jej života, jej skutočného vývoja a rastu zaplatí si prípravu na pôrod ale aj prípadnú zdravotnú poistku v podobe pôrodnej asistentky ktorá bude v pôrode doma prítomná ale príde po pôrode ak chce rodiť sama. Investicia do tohto procesu vývoja a rastu ženy je nevyčíslitelnej hodnoty a preto počítať drobné aj keď sa budeme baviť o desiatka tisíc korún je smiešne. Viem, že v dnešnej dobe častokrát počítame peniaze, ale keď sme ochotný zobrať si úver na akúkolvek hmotnú vec ktorá nemá vo skutočnosti žiadnu hodnotu, nevidím problém investovať práve tam, kde to žena najviac potrebuje. Vyrásť v Ženu ktorou cítiš, že si žiada podporu a nič nieje zadarmo v dnešnej dobe ani čistý vzduch. Najcenejšie čo si môžeme odovzdať sú porozumenené životné zkúsenosti, vedomosti a vedenie vo chvíla vlastných pochybností. V tom spočíva možnosť volby pre náš rast. V súčasnej dobe už takmer nežijú ženy ktoré rodili doma prirodzene ale ženy ktorých bola automatickou volbou cesta do pôrodnice a zažili riadený, neprirodzený pôrod. Tych žien ktoré nemajú skúseností s prirodzeným pôrodom sú 4 generácie a my sme prišli vývojom zdravotníctva v tejto rovine v akej sa u nás odohralo predávať si pôrodné zkúsenosti a múdrosť pôrodu z generácie na generáciu. K rozhodnutiu rodiť doma väčšina z nás ktoré sme sa tak rozhodli prišla na základe zažitého pôrodníckeho násilia aby sme mohli pochopiť aký je pôrod jednoDuchý na základe vlastných zkúseností. Oživovali v nás zabudnutú Múdrosť pôrodu a začali tvoriť zdravú a hodnotnú pôdu pre jeho Nový začiatok u nás pre svoje dcéry. Milujme pôrod. Tešme sa, že môžme. S vedomím toho že sme požehnané tým, že to môžeme zažiť. Ten zázračný a nádherný proces počas ktorého môže naša duša splynúť v jednote s Najvyšším vedomí a absolútnej prítomnosti a zažiť stav blaženosti príchodom dieťaťa na svet. Zažíname tvoriť nový priestor v ktorom sa stretávajú aktuálne poznatky o človeku na jeho celistvej úrovni spojené s Poznaním seba samého.
Nič nieje dobré ani zlé. Je to vývoj a pohlad z výšky aj napriek situácii pôrodníctva u nás, je tu priestor poskytujúci podporu žene pre jej vedomú a informovanú volbu.