Moje meno je Lenka Beňová. Žena, ktorá na svojej ceste životom dostala možnosť kráčať po duchovnej ceste sebapoznania a sebarozvoja. Ktorá dostala možnosť porozumieť porodu a vnímať ho ako proces učenia sa láske k sebe.
Na cestu pomoci ženám pozorumieť pôrodu, svojmu telu a sebe ma priviedol život sám. Vo svojom živote som zažila jeden potrat, dva pôrody, ktoré sa odohrali v pôrodnici, v dnešnej dobe klasifikované ako pôrodnícke násilie. Pôrody, ktoré boli velmi bolestivé a útrpné, nielen v čase keď sa diali, pretože som nerozumela tomu čo mám v pôrode „robiť“ ale aj s fyzickými a duševnými následkami. Bez materského citu. Materský cit bol v tej dobe pre mňa povinnosti, starosti a strach. Keď som bola tretí krát tehotná cítila som velký strach z toho, že by som mala niečo podobné ako pri prvých dvoch pôrodoch zažiť. Niesla som si v sebe traumu o ktorej som v tej chvíli nemala tušenie, že traumou je. Cítila som strach a odpor z porodnice a rozhodla som sa priviesť svoje tretie dieťa na svet doma.
Moja príprava k domácemu porodu bola strohá však pre samotný pôrod doma dostačujúca. Spýtala som sa sama seba čo potrebujem vedieť. Čoho sa najviac u pôrodu bojím. Bála som sa natrhnutia a následného zašívania ktoré som u predchádzajúcich pôrodov zažila. Na internete som našla článok zo 70 rokov. Bol to rozhovor s jednou babicou ktorá pôsobila na Valašku a jej odkaz znel: Ženo, i kdyby tě čert na rohy bral, ty v porodu netlač, Uvolni se. Bola to zásadná informácia ktorá mi bola pripomenutá v čase pôrodu z vyššieho ja. (vtedy ešte netušiac, že nejaké moje vyššie ja existuje 🙂
Z mojho rozhodnutia rodiť doma bol muž nesvoj, cítil strach, čo keby sa niečo mohlo stať. Pýtal sa ma či mám zajednanú pôrodnú asistentku. Aby som mala od neho a jeho strachu kľud, jednej som napísala. Podporovala domáce pôrody a tak sme sa stretli. Na záver nášho stretnutia ktorého obsahom bolo moje rozprávanie o predošlých pôrodoch, mimochodom prvý krát som ich oplakala, mi povedala. Leni, k tebe trvá cesta 3 hodiny a ja mám v tom podobnom termíne ešte tri ženy, neviem či budem mocť prísť, ale čo viem je, že ty to zvládneš aj sama. Vtedy, vo svojich 33 rokoch som prvý krát počula prejav dovery vo mňa a to mi stačilo. Pre toto som si prišla. Dôveru v Seba.
Porodila som doma sama a priebeh pôrodu bol taký nádherný, že som neskôr, keď som sa vydala na duchovnú cestu Sebapoznania pochopila ako my ženy tvoríme priebeh porodu a čo je za tým. Čo je obsahom prípravy ženy na pôrod v tehotenstve, čo môžeme pôrodom zažiť a v čom je nám tento zážitok nápomocný a v akej miere nápomocný v našej ďalšej životnej etape.
Túžila som porozumieť tomu čo som zažila v treťom porode a pomocť ženám zažívať to isté. Moj tretí pôrod krásny a čo som zacítila pri narodení svojej dcéry sa nedá slovami popísať. O to tvrdší bol návrat do reality a uvidenie seba a svojho prežívania života. Z hlbky srdca som vyslovila: Prosím ťa Bože, nech sa niečo stane, lebo ja takto nemôžem žiť. To radšej zomriem tu a teraz. Vtedy, som netušila čo všetko sa v mojom živote pohne a akým smerom.
Mojim prianím než som vykročila na cestu Sebapoznania bolo Cítiť radosť vo svojom srdci a mať láskyplný a rešpektújúci sa vzťah so svojmi deťmi a tým sa otvorila cesta učenia sa tomu.
Po materskej som stála pred rozhodnutím, čomu sa naučiť a venovať a prišla mi do života masáž. Absolvovala som niekolko masérskych kurzov, venovala svoju pozornosť štúdiu ľudského tela Začala som sa vzdelávať vo východnej medicíne v oblasti poznania človeka skrze porozumenie tela a duše. Po celú dobu som kráčala na duchovnej ceste pod vedením mojej duchovnej učitelky ktorá ma naučila porozumieť sebe a viedla k sebe a svojmu cíteniu a pravde seba. Učila ma vnímať priestor v ktorom prichádza vedomá volba, priestor pre Vedenie skrze budovanie dôvery v seba a svoje cítenie. Spoznávala kto som, čo cítim, ako reaguje a v akom stave je moje telo, čo je mysel, aké mám vzorce, čo sú emócie, čo je energia, fyzická, mentálna, duševná úroveň mňa človeka. Porozumenie obsahu slov skrze porozumenie a prijatie mňa samej. Sebapoznávací proces ako keď skladáš puzzle.
Neskôr sa otvorili ďalšie dvere životných zkúseností kedy som sa učila príjimať a uznať spravodlivosť života, vyššiu moc a múdrosť ktorá k nám prichádza zvedomením si životných zkúsenosti. Pracovala som ako pečovatelka v domove pre seniorov a mala možnosť načúvať životným príbehom ludí na v záverečnej časti svojej púte. Naučila som sa vnímať súvislosti s ohladom na stav ich tela a mysle. Učila som poskytovať opateru ktorú som cítila, že v potrebujú a vtedy som pochopila, že na našej potrebe a túžbe byť prijímaný taký aký sme a milovaný sa vekom nič nemení. Mala som možnosť pripravovať telá zomretých s ktorými som sa deň pred tým smiala alebo hašterila. Zažívať ako to naše ľudské spojenie skrze cítenie je nádherným okamihom a je na nás aký obsah mu dáme. Rozpamatala som sa na spomienku kedy som ako malé dievča ktoré bolo prvý krát na pohrebe stála nad telom svojej zomrelej prababičky. Cítila som v sebe nepopísatelný hlboký pokoj a mier a zároveň radosť. Ako dospelá som dostala možnosť sa na tento stav v sebe rozpamatať. Dostala som prvýkrát „preložiť“ slová umierajúcej ženy ktorá bola pod vlivmi liekov udržovaná vo spánku svojej dcére, na rozlúčku. Bol to silný okamih ktorý pomohol dcére nechať mamu odísť v pokoji. Všetko potrebné mohlo byť povedané nahlas a s láskou.
Masáži a domácim pôrodom sa venujem viac ako 10 rokov. Príchody a odchody duše na Zem a počas našej životnej púte poskytnúť spočinutie prostredníctvom masáže, to je moja cesta, to je moja pomoc.
Domácim pôrodom a ich podpore sa venujem preto lebo vidím a vnímam porodnícky systém ako stredoveký a nefunkčný vzhľadom k tomu čo o človeku v jeho celistvosti už vieme. Systém, ktorý bráni žene zažiť, čo v porode a v živote má, bez úcty, rešpektu, pokory a najma úrovne nevedomia o pôrode a jeho doležitosti v našom ženskom živote. Systém ktorý je ako každý automatický a neposkytuje lebo nemôže vzhladom na svoju povahu žene to, čo v pôrode potrebuje aj keby sa rozkrájal a tváril že systémom nieje. Vyhladávajú ma a prichádzajú za mnou ženy, ktoré chcú a hľadajú podporu, pomoc a porozumenie. Ženy ktoré sa rozhodli priviesť svoje dieťa na svet doma a cítia, že potrebujú vedieť VIAC ako len pôrod prežiť. Či už na základe negatívnych zkúseností a strachu z pôrodnice alebo prvorodičky lebo sú si vedomé, že túto možnosť majú a na pôrode a sebe samých im záleží.
Moje prianie je nech: Prirodzenou a primárnou volbou ženy je pôrod doma. Nech obdobie tehotenstva je krásnou cestou sebapoznania a porozumenia, na konci ktorého sa pôrodom zrodí Žena ktorá dôveruje Sebe, svojmu Cíteniu, svojmu telu, životu…..v energii radosti, blaženosti v prejave úcty a rešpekte k sebe samej, v Múdrosti a pokore k Životu.
Ženičko tvoj život patrí len tebe, tvoj pôrod patrí len tebe tak zažij taký aký vo svojom srdci cítiš, že chceš. Rada ťi na tvojej ceste som nápomocná.
S láskou
Lenka