Moje meno je Lenka Beňová. Mám 44 rokov som mamou 3 detí. Som profesionálna masérka a lektorka JednoDuchého pôrodu. Učím ženy porozumieť pôrodu a prostredníctvom signálov a reči nášho tela sa vedieť orientovať v sebe a v pôrode. Vedome tvoriť hladko a nežne plynúci priebeh pôrodu. bez bolesti. Poskytujem žene možnosť vedomej a informovanej prípravy a volby.

Tak ako mnohé ženy i ja som zažila dlhý a bolestivý pôrod ktorému som nerozumela a odniesla si popôrodné následky na tele a duši. Telo sa zahojilo a bolesť v duši zostala a pretrvávala do momentu kedy som sa otvorila možnosti naučiť sa žiť iným spôsobom. Otvorila sa mi cesta sebapoznania a sebarozvoja na ktorej som porozumela tomu z čoho bolesť pramení, o čom nás bolesť informuje a ako s ňou spolupracovať. Moje telo mi určitý čas slúžilo na potvrdenie a prijatie seba a svojej duše. Stalo sa mojím navigárotom v učení sa vedomého spôsobu života. Hmotným dôkazom pre mňa samotnú aby som uverila svojmu cíteniu a nehmatateľnej podstate seba. Telo ktoré prebudilo vo mne vášeň spoznať ho hlbšie. Naučiť sa porozumieť telu, z čoho sa skladá, čo ho tvorí, ako funguje, pozorovať vnútorné procesy a vzájomnú interakciu duše s telom a vnímať súvislosti. Telo o ktoré som sa opierala rozumom počas duchovného sebarozvoja vo chvíľach neistoty, pochybností o tom čo cítim a ktoré mi dalo dôkaz v podobe fyzickej premeny, úľavy či bolesti. Telo ktoré je dôležitým a nám vlastným pravdivým nástrojom aby sme uverili a porozumeli sebe.

Skrze svoje telo poznávam Kto Som.

Na cestu domácich pôrodov a pomoci ženám priviesť svoje dieťa vedome a bez bolesti ma priviedol život. Zažila som jeden potrat, dva pôrody, ktoré sa odohrali v pôrodnici, v dnešnej dobe klasifikované ako pôrodnícke násilie a nádherný pôrod doma – sama doma. Moja predpôrodná príprava bola žiadna. Pôrody v pôrodnici boli velmi bolestivé a útrpné nielen v čase keď sa diali, pretože som nerozumela tomu čo mám v pôrode „robiť“ ale aj s fyzickými a duševnými následkami hlbokého zranenia a bolesti. Moje materstvo začalo bez materského citu. Materský cit bol pre mňa povinnosti, starosti, strach a sebaizololácia z pocitu zlyhania, viny a ztráty vlastnej slobody. Keď som bola tretí krát tehotná cítila som velký strach z toho, že by som mala niečo podobné ako pri prvých dvoch pôrodoch zažiť. Niesla som si v sebe traumu o ktorej som v tej chvíli nemala tušenie, že traumou je. Cítila som strach a odpor z pôrodnice a rozhodla som sa priviesť svoje tretie dieťa na svet doma.

Moja príprava k domácemu pôrodu bola strohá, však pre samotný pôrod dostačujúca. Spýtala som sa sama seba čo potrebujem vedieť. Čoho sa najviac u pôrodu bojím. Bála som sa natrhnutia a následného zašívania ktoré som u predchádzajúcich pôrodov zažila. Na internete som našla článok zo 70 rokov. Bol to rozhovor s jednou babicou ktorá pôsobila na Valašku a jej odkaz znel: Ženo, i kdyby tě čert na rohy bral, ty v porodu netlač, Uvolni se. Bola to zásadná informácia ktorá mi bola pripomenutá v čase pôrodu z vyššieho ja. (vtedy ešte netušiac, že nejaké moje vyššie ja existuje.

Z mojho rozhodnutia rodiť doma bol muž nesvoj, cítil strach, čo keby sa niečo mohlo stať. Pýtal sa ma či mám zajednanú pôrodnú asistentku. Bolo mi nepríjemné odolávať tlaku z jeho strachu aby som mala od neho pokoj, jednej PA som napísala. Podporovala domáce pôrody a tak sme sa stretli. Na záver nášho stretnutia ktorého obsahom bolo moje rozprávanie o predošlých pôrodoch, mimochodom prvý krát som ich oplakala, mi povedala. Leni, k tebe trvá cesta 3 hodiny a ja mám v tom podobnom termíne ešte tri ženy, neviem či budem mocť prísť, ale čo viem je, že ty to zvládneš aj sama. Vtedy, vo svojich 33 rokoch som prvý krát počula prejav dôvery vo mňa a to mi stačilo. Pre toto som si prišla. Dôveru v Seba aj keď som pôrodu nerozumela.

Porodila som doma sama a priebeh pôrodu bol taký úžasný, že som neskôr, keď som sa vydala na cestu sebapoznania pochopila ako a čím, my ženy tvoríme priebeh pôrodu. V čom spočíva vedomá príprava ženy na pôrod. Čo je možné vedomým pôrodom zažiť, v čom je nám tento „zážitok“ nápomocný a v akej miere, v našej ďalšej životnej etape – materstve. Čoskoro ma začali oslovovať ženy ktoré sa dozvedeli, že som porodila doma a chceli rodiť doma tiež. Báli sa nemocnice. V tom čase som im nedokázala vysvetliť v čom je pôrod doma úžasný. Cítila som, že v tom čo som zažila je niečo hlbšie ako to, že sa udial doma. Túžila som porozumieť tej nádhernej energii ktorú som zažila príchodom svojho tretieho dieťaťa na svet a pomáhať ženám zažívať to isté.

Moj tretí pôrod bol nádherný a energiu ktorú som mala možnosť zažiť za nedá slovami popísať. S láskou a radosťou v srdci ju pomenúvam ako energiu blaženosti, absolútna prítomnosť, živá v každej bunke svojho tela :). O to tvrdší bol návrat do reality a uvidenie seba a svojho prežívania života. Vtedy, som netušila čo všetko sa v mojom živote pohne a akým smerom. Za začiatku novej cesty som vyslovila z hlbky duše prianie: túžim cítiť radosť zo života a mať láskyplný a rešpektújúci sa vzťah so svojmi deťmi. Cítiť ich v objatí. Cítiť vôňu ich vláskov. Naplno.

Po materskej mi do života mi vstúpila masáž. Najskôr laická masáž detí a novorodencov po ktorej som sa otvorila štúdiu masérstva na profesionálnej úrovni. Absolvovala som masérske kurzy, hltala informácie o tele na somatologickej úrovni. Fascinovalo ma spoznávanie tela a svoju pozornosť som venovala näjma v poznávaní prepojenia duše s telom a spätným väzbám nášho tela ku nám. Zažila som a pochopila podstatu slova liečenie a vyliečenie sa. Moju pozornosť pritiahla východná medicína a autorka Ina Segal. Po celú dobu som kráčala pod vedením mojej duchovnej učitelky ktorá ma s láskou viedla do obsahu slov vedomý život skrze poznávanie a prežívanie seba. Čo cítim, čo je moja duša, mysel, ego, emócie, vzorce, rodová línia, závislosti, prejavy chovania a moje postoje z rôznych presvedčení o sebe samej a o živote. Bola to nádherná cesta na ktorej som samú seba začala vnímať celistvo. Učila sa vyjadrovať čo cítim a rozhodovať v súlade s tým čo cítim. Učiť sa žiť v prítomnosti. Žiadne prázne ezo teórie ale čistá makačka na sebe v odhalovaní svojho ega. cez ktoré som sa učila pestovať v sebe cit a stav lásky, úcty, vďačnosti a pokory. Cesta na ktorej som sa učila prijať pre mňa v tej dobe nehmatateľné a neviditelné duchovné aspekty života mi pomáhalo moje fyzické telo, pravda, úprimnosť , cítenie a bolesť.

Domácim pôrodom, ich podpore a rozvoju u nás sa venujem viac ako 10 rokov. Pred 6 rokmi som som pre svoju dceru napísala knihu s názvom Matka Dceři aneb příručka domácího porodu, ktorú som neskôr vydala. Kniha pomohla a pomáha mnohým ženám porozumieť pôrodu. Vnímať pôrod v súvislostiach a pomáha im a vo vedomej príprave seba na pôrod a svoju ďalšiu životnú etapu. Vyhladávajú ma ženy ktoré sa boja rodiť v pôrodnici na základe ťažkých predchádzajúcich zkúseností. Prichádzajú za mnou ženy ktoré cítia, že je prirodzené priviesť svoje dieťa na svet doma a chcú porozumieť pôrodu aby predchádzali komplikáciám z ich strany a vedeli čo majú robiť, prirodzene a informovane. Obracajú sa na mňa ženy, ktoré túžia zažiť nádherný pôrod ale majú strach z bolesti a neveria si. Prichádzajú ženy ktorým na sebe záleží, ktoré chcú mať jasno a pripraviť sa na pôrod a svoju ďalšiu životnú etapu celistvo. Aj ty si vítaná.

Pôrod patrí do naších domov. Pôrod je súčasťou života ženy a my sa máme naučiť privádzať svoje deti na svet vedome, bez bolesti. Máme naučiť svoje dcery vnímať nádheru a posvätnosť pôrodného procesu kedy sa zrodí žena skrze dôveru v seba a svoje cítenie. Máme to učiť svoje dcery a svoje vnučky na základe získanej múdrosti z porozumenia vlastných skúseností. V tom spočíva evolúcia vedomia v nás. Obsahom slova transformácia je premena na základe Uvedomenia vedúca k vedomému konaniu v láske a úcte k sebe. Transformácia prostredníctvom vydržania akéhokolvek utrpenia a bolesti nie je transformáciou ale prežitím. Je potrebné si uvedomiť že posun je potrebný aj v oblasti rozvoja vedomia o pôrode bez boja a dokazovania lebo je to posun ktorý je v prospech nás všetkých. Pretože je dôležité akým spôsobom sa stávame matkami a akým spôsobom privádzame svoje deti na svet.

Moje prianie ktoré z celého srdca podporujem a v ktorom naplnení som žene nápomocná je nech:

Prirodzenou volbou ženy je pôrod doma a pramení z jej skutočného záujmu o seba a svoj život. Obdobie tehotenstva je pre ženu krásnou cestou rastu v seba samú kedy vedome uzavrie všetko staré, boľavé a nefunkčné čo nechce do svojej ďalšej etapy preniesť skrze porozumenie čo sa mala svojími skúsenosťami naučiť. Žena Cíti, že všetko je v poriadku. Žena vie a cíti, že je milovaná. Žena vie, že nikdy nieje sama. Žena vie, že je dôležitá a záleží na nej. Žena prestala bojovať a dokazovať svoju hodnotu. Žena koná a vyjadruje sa tak ako cítí, slobodne a jasne, tak JE a vie, že to stačí. Privádzame svoje deti na svet v láske, radosti, úcte a dôvere v seba a život.

Vedz, že tvoj život patrí len tebe a ty máš mnohé vo svojich rukách, stačí chcieť a prejaviť záujem o seba a svoj život. Pôrod patrí tebe a ty si tá ktorá je zodpovedná za svoju prípravu na tento najkrajší moment tvojho života. Prajem ti nech zažiješ nádherný, vedomý príchod svojho dieťaťa na svet. JednoDucho .

S láskou a prianím toho najkrajšieho pre tvoj život

Lenka